Priveľmi silná, aby sa vzdala

Autor: Miloš Madola | 29.6.2011 o 16:56 | (upravené 29.6.2011 o 17:45) Karma článku: 3,01 | Prečítané:  624x

Šťastné a trpké chvíle sa obmieňajú. Ani jeden z týchto pocitov nezostane v nás na stálo. Keď pominie zlo, ktoré sa v našich srdciach sústredilo pridlho na to, aby sme mali chuť na optimistické reči, viec si ceníme úsmev a radosť. Mnohí z nás poznajú ľudí - priateľov, rodinu - ktorí si pretrpeli ťažké chvíle svojho ustarosteného života a slnko sa im strácalo z dohľadu. Strácali pevnú pôdu pod nohami, nevedeli ako ďalej žiť a v krajných prípadoch si siahli na holý život. No ľudia, ktorí pri týchto tvrdých, ba čo viac surových skúškach života sa dokážu usmievať a nájsť zmysel života si zaslúžia našu najhlbšiu úctu.

 

 

V tomto príbehu opíšem peklo na zemi, ktoré prežívala jedna moja blízka priateľka. Tá sa predsa len dokáže smiať cez všetky nástrahy jej mladej existencie. Ako mnohí iní, aj ona sa bojí búrok, ale len niektorí (žiaľ patrí medzi nich) mávajú z tejto prírodnej scenérie záchvaty. Nemáme sa čomu diviť, veď pri nehode autobusu v Mochovciach, na ktorý počas silnej smršti preháňanej búrkou a búrlivým vetrom spadol strom, by sa nejeden človek stráchal pri začutí tohto prírodného živlu.
Cestou zo školského výletu sa strhla búrka. Obvyklá búrka, ako každá iná počas jari. Ale predsa bola iná. Veď táto smršť spôsobila nehodu, pri ktorej mohli zahynúť ľudia.
Mladé dievča sedelo v tom autobuse, keď to všetko začalo. Blesky sa mihotali všade na vôkol a jeden z nich si práve vybral strom, okolo ktorého prechádzali. Ten sa následne zlomil a padol na strechu autobusu, prebúral sa ňou až na sedadlo, ktoré bolo pred dievčaťom. Áno, toľko šťastia si povieme, ale na tom sedadle sedela jej spolužiačka, ktorá utrpela vážne zranenia hlavy. Mladého dievčaťa sa zmocnila úzkosť, začala panikáriť a záchvat opantal jej mladý rozum. Musela bojovať so samou sebou, premôcť svoj strach a opustiť rozbitý autobus počas búrky, ale v ceste jej stály konáre. Všetci na okolo sa nemohli ani pohnúť. Bolo za potrebné ich odpratať a čo najrýchlejšie sa vydať do prebiehajúceho pekla, ktoré pustošilo krajinu.
Prešiel len týždeň a opäť sa spustila silná búrka sprevádzaná silným krupobitím. Krúpy dosahovali rozmery golfových loptičiek a dievčaťa sa zmáhal des,  aj tento raz prišiel záchvat a matka sa ju snažila upokojiť. ,,Všetko bude dobré!", slovami sa jej prihovárala. A v tom počuli výkrik. Hladiac si do očí pochopili, že to prichádza zo dvora, kam ich otec odišiel niečo upevniť. Pozreli von cez okno, kde spozorovali prelomený strom, ktorý sa ešte pred chvíľou vypínal na ich dvore. Mladé dievča nechápavo stálo a snažilo sa porozumieť svojmu osudu - veď sa zopakovala podobná situácia, ako pred týždňom. Keď obe uvideli spadnutý kus stromu, nastal v nich zlom. Prestali dýchať a neverili vlastným očiam. O pár centimetrov od neho stál jej otec. Keby sa čo i len o krok posunul, mohlo to mať tragické následky.
Dievčina si musela sadnúť, zatiaľ čo jej matka išla za manželom zistiť, či je v poriadku. Zrejme si uvedomovala, že anjeli strážni sú im na pomoci.

,,Ľúbim ťa!" ,,Aj ja teba!" - slová ktoré sú tak príznačné pre zamilovaných. Je to fráza, ktorú si navzájom vymieňame. Aj mladé dievča pozná silu týchto slov. Jej partner ju ,,nosil na rukách", cítila sa ako v perinke. Šťastná, nič jej nechýbalo. Celý svet sa krútil iba okolo dvoch zaľúbencov. Žiaľ život sa s ňou aj tento krát zahral, keď po štvorročnej známosti spoznala bezcitnosť svojho chlapca. Všetky sny sa zrazu zrútili. Farby sa zliali do jednej - čiernej. Nastal problém, ktorý nik nečakal, v žiadnom prípade sa s ňou nemienil rozísť. V jeho srdci sa ozvalo čosi, čo mu zatemnilo myseľ a urobil z nej väzenkyňu. Tvrdohlavý a neľútostný, taký bol. Jeho zatemnená myseľ ďalej volala a pachtila. Opájal sa väčšou túžbou po nej a mal chuť si s ňou užiť. Mladé dievča sa snažilo vzdorovať, nepustiť si ho k telu a vtedy to prišlo - zmlátil ju! Bezcharakterne, po všetkom čo spolu prežili sa odvážil na ňu siahnuť rukou. Toľko úbohosti v ňom vrelo, aby vykonal tento neľudský čin.
Keď to najviac potrebovala, dostala sa do rúk svojich verných priateľov, ktorý ju skrývali celé tri dni. Tento tyran sa k nej snažil dostať všetkými spôsobmi ako to išlo. Svojou vehementnosťou ju prinútil opustiť svoju rodnú dedinu a presťahovať sa (na čas) ku svojej rodine do neďalekého mesta. Ani to mu nezabránilo, aby si ju našiel a naďalej jej strpčoval život. Vždy keď ju stretol na ulici, kričal na ňu, vyhrážal sa jej a robil divadlo pred všetkými okoloidúcimi.
Časom sa dostal do väzenia, kde momentálne, okrem premýšľania nad svojimi skutkami, naďalej kazí šťastné chvíle dievčati tým, že jej vyvoláva na mobil.

Jedine tanec a hudba ju udržiava v stave smiechu a radosti zo života, aj keď sa s ňou osud nemazná. Ten príjemný pocit bol zničený v jednom okamihu, v jednej sekunde, keď  jej najbližší priateľ zomrel. Rakovina. Tak znel ortieľ doktorov, hneď po jeho narodení. Chlapec a  jeho rodina vedeli, že sa nedožije veku, ktorý rozhoduje, či sme dospelí.
Mladé dievča a chlapec si sľúbili, že keď jeden z nich odíde, bude ho nasledovať aj ten druhý. Takí blízki si boli.
Mal len 16 rokov a navždy odišiel. Vtedy sa jej začal rútiť svet. Zosypala sa, nevedela ustáť na nohách, neprehovorila dva mesiace, akoby jej niekto zašil pery. Všetko, čo milovala, všetko prečo žila sa odstavilo. Nič pre ňu neexistovalo. Dostala sa do stavu depresií, nepoznala únikovú cestu, keďže bol jej najväčšou oporou a teraz je na onom svete. Nevedela čo si počne. On jej dal základ rozdávania lásky, pochopenia a vysvetlil jej, čo znamená slovo ,,nádej" a kde všade môže načerpať silu života. Jedine on ju držal nad vodou v zlých časoch. Teraz je však koniec. Prišla o neho, prišla o časť svojho bytia. Umrel len dva mesiace pred jej sedemnástimi narodeninami, bola to pre ňu silná podpásovka od života. Až v jednu noc mala akoby ,,živý" sen, kedy sa jej zomrelý chlapec prihovoril, sľúbili si, že sa spolu stretnú a ona bude naďalej rozdávať lásku, pochopenie a svoj čarovný úsmev aj zaňho. Tento okamih sa jej zaryl do mysli a pretrhol v nej zábranu, ktorá ju po celý čas brzdila. V jej rukách sa ocitla možnosť žiť život plný radosti, udržiavať sa v stave eufórie tancom a hudbou, ktorú tak miluje.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Slovenskí žiaci sa prepadli ešte hlbšie

Výsledky slovenských školákov v testovaní PISA dlhodobo klesajú.

DOMOV

Marek Vagovič: Fico sa potrebuje udržať, aby sa kauzy nevyšetrili

Niektorí novinári berú Ficove výroky o prostitútkach príliš osobne, tvrdí novinár.


Už ste čítali?